Človek, teda i dieťa, pri takomto prístupe k okoliu jasne vyjadruje svoje city a záujmy bez hnevu a pasivity. Je to priame a čestné jednanie, pri ktorom komunikujeme pocit, že máme úctu k sebe samotným a rešpektujeme druhých ľudí.
Asertivita predstavuje zdravý model presadzovania medzi dvoma krajnosťami - agresivitou a ústupčivosťou, ktorú nazývame inak aj submisivitou. Je to schopnosť vytrvať pri presadzovaní určitého správania a to napriek situačným prekážkam, alebo prekážkam v ľuďoch vôkol nás.
Z tohoto hľadiska poznáme tri stupne prístupu k okoliu:
Ak si všimneme ľudí vôkol seba z hľadiska ich prístupov k okoliu, zistíme, že ich môžeme zhruba rozdeliť do niekoľkých skupín, na základe role, akú v medziľudských vzťahoch, v komunikácii i nevedomky prezentujú. Zväčša sa správajú v rámci jedného z nasledujúcich štyroch základných druhov komunikačných štýlov, ktoré sa nesú v znamení nasledovných postojov:
Mohli by ju v našom podaní predstavovať imaginárne odvážne vyslovené slová nie poddajnej, ale asertívnej Snehulienky typu - „Si síce stará, dlho ti trvalo, kým si cez les našla cestu, aj by som ten hrebeň rada mala vo vlasoch, ale vieš, mám s podobnými priekupníčkami svoje zlé skúsenosti... Aj keď ty si možno iná, ale predsa ti len neotvorím, aj keby si sa na mňa hnevala, starenka... a vôbec, prečo predávaš svoj tovar v týchto pustých končinách...?“
Nuž áno, keby bola Snehulienka asertívna, otrávená by bola asi menej krát. Ale keď jej dobrá matka ju učila úcte k starším... Učila ju nevravieť nie, poslúchať starších.... Tie dnešné „Snehulienky“ občas učíme povedať nie už nie priekupníčkam s hrebeňmi, jabĺčkami, opaskami, ale s oveľa lukratívnejším a nie menej nebezpečným tovarom... Ich ústupčivosť, neschopnosť povedať nie, ich takisto môže ohroziť, neraz naozaj aj na živote...
Medzi submisívnymi, ústupčivými ľuďmi je mnoho takých, ktorí síce oplývajú rôznymi inými cnosťami, ale predchádzajúca výchova a doterajšie vplyvy v nich nevytvorili potrebu a model sebapresadzovania voči agresívnejšiemu okoliu. Neraz sú to mladí ľudia z veľmi slušných rodín, ktorí však v agresívnom prostredí trpia, lebo nemajú vypracovaný model postojov voči agresivite. Nezabúdajme, že slušne sa dovolávať dobrej povahy násilníka účinkuje zriedkakedy - žiadnu totiž nemusí mať...!
Človek so submisívnym, ústupčivým správaním, sa neraz nedokáže presadiť ani vtedy, ak obhajuje nad slnko jasnejšiu vec. Nedokáže nájsť argumenty a spôsoby, ako presadiť svoj názor voči názoru iných. Miesto toho, aby sa bránil, zostáva ticho. V dôsledku takého „vystupovania“, či skôr nevystupovania, sa človek cíti napokon vnútorne zranený, úzkostlivý a začína sám sebou pohŕdať, čo napokon ako v bludnom kruhu začína vyvoláva pocity pohŕdania i u iných.
V rámci tohoto typu ľudí sa vyskytujú často i takí, ktorí sa za každú cenu snažia vyhnúť konfliktu, pretože jednoducho nedokážu odmietať požiadavky druhých, i keď sú pre nich neprijateľné. Robia druhým úsluhy, i keď sa im to vnútorne veľmi prieči. Nevedia sa primerane presadiť, chýba im sebaistota. To napokon ovplyvňuje nielen ich postoj k sebe, svetu, ale aj ich vystupovanie.
Pozitívom tohto typu človeka je, že sa snaží vžiť do prežívania a potrieb druhých - avšak zväčša na vlastný úkor. Takíto ľudia sú často zo strachu oddaní, hrajú rolu obetavého dobráka, potláčajú svoje potreby, aby neboli „sebci“, alebo aby sa druhí na nich nehnevali... Snažia sa im teda vychádzať v ústrety, prispôsobiť sa, byť konformnými...
Sú to ľudia, ktorí nedokážu niečo odmietnuť, chýba im schopnosť oponovať, povedať nie. Im pripomíname slová Billa Cossbyho „Recept na úspech vám dať nemôžem, zato na neúspech áno - skúšajte vyhovieť každému.“
Pasívne jednanie máva horkú príchuť. Človek ustupujúci má pocit straty vlastnej hodnoty, navyše jednanie je neúčinné - vzdávaním sa toho, o čo ide, sotva možno niečo dosiahnuť.
Chybné, pasívne správanie vyvoláva množstvo nepríjemných pocitov, ktoré vedú k pochybnostiam o sebe. Takýto človek nemá odvahu ísť za svojimi cieľmi a prianiami. Je nerozhodný a zväčša sa ľahko nechá zastrašiť sebaistými ľuďmi alebo rôznymi autoritami, manipuláciou.
Nebezpečný spôsob presadzovania používajú i ľudia, ktorí dosahujú svoje ciele nie priamo, ale okľukou. K manipulácii používajú i krik, plač, hystériu, lichôtky, sľuby a mnoho iných taktík. Deti nevdojak a neraz účinne používajú plač ako prostriedok na dosahovanie svojich malých cieľov... Dospelí za účelom manipulovania zvyknú apelovať na morálku, pocity viny, na to, čo povedia iní... Nuž a takzvaný slušný človek, čo iného, uverí, má pocit viny, zľutuje sa... A Ezopova líška sa môže tešiť na svoj kúsok syra od dôverčivého havrana... Tiež mu chýbal kúsok asertivity...
Na rozdiel od neho nositeľ asertívneho správania spravidla máva sebavedomie primerané, ťažšie ho možno opájať lichôtkami, sleduje svoj cieľ, má odvahu zastať sa seba samotného, hájiť svoje záujmy, pritom však nepotláčať iných, ich dôstojnosť.
Zobraziť vyhľadávací formulár »
Nachádzate sa v zobrazení "Bez grafiky", takže vidíte túto stránku bez grafických prvkov a pokročilého formátovania. Pokiaľ Váš prehliadač podporuje CSS2, môžete sa prepnúť do grafického zobrazenia.