Mestský Detský Parlament
Aj vy posielate každé ráno svoje dieťa do pekla? 

Na úvod sme vybrali jeden z najtragickejších dôsledkov šikanovania, ktorý naznačuje, aká dôležitá je kvalifikovaná vnímavosť pedagógov voči týmto sociálno – patologickým prejavom. Takéto fatálne vyústenia bývajú našťastie iba výnimočné.

Opakujúci sa sociálny stres, spočívajúci hoci iba v pokorujúcich situáciách v detskom kolektíve však veľmi negatívne ovplyvňuje duševný stav dieťaťa a môže na ňom zanechať nezmazateľné stopy.

Utrpenie detských obetí je zväčša tiché, nevyslovované, obeť často mlčí, lebo rozprávanie o príkoriach by znížilo jej už i tak zmenšenú sebaúctu.

Na vnímavom rodičovi i pedagógovi zostáva, aby rozpoznal utrpenie. Jedným z prejavov môže byť i nechuť ísť do školy, ranné bolesti brucha, hlavy, zvracanie, nechutenstvo, nepokojný spánok, nočný des, tzv. pavor nocturnus, plačlivosť, alebo výbuchy hnevu.

Dieťaťu chýbajú rôzne veci, pýta si peniaze, ktoré sa strácajú neznámym kanálom, môže mať rôzne neidentifikované modriny. Radšej sa zdržiava doma, alebo vyžaduje odprevádzanie, chodí do triedy posledné, zdržiava sa rado v blízkosti pedagóga. Býva apatické, depresívne, niekedy uvažuje aj o samovražde.

Pre porovnanie s prežívaním dospelého, ktorý je vystavený psychickému teroru na pracovisku - podľa sociálnych psychológov práce približne po pol roku psychického teroru na pracovisku je obeť „načatá“, so všetkými dôsledkami, stráca už obranyschopnosť, reakciám chýba nadhľad, autoregulácia, pracovník sa v dôsledku stresu začína dopúšťať chýb v práci. Švédski odborníci približne 20% samovrážd dospelých pripisujú dôsledkom psychického teroru na pracovisku.

Z niektorých kazuistík vyplýva, že týranie môže mať na obeť fatálne dôsledky ešte v priebehu šikanovania – bol zaznamenaný prípad infarktu počas fyzického šikanovania, kým aktéri sa stále ešte iba bavili...

Prípadové štúdie však vravia i o tom, že obeť v strachu pred vyčíňaním aktérov môže i vyskočiť z okna. Známy je napr. prípad prevalenia brutálneho fyzického šikanovania u českej hradnej stráže, kde tiekla aj krv z rán. Šikanovanie viedlo napokon k dezerciám z vojenčiny, ba i k pobytom na psychiatrii.

Toľko na porovnanie so situáciou medzi dospelými, ktorí predsa zväčša majú šancu brániť sa, poznajú svoje oprávnené chránené záujmy, kým dieťa vystavené útokom, je zväčša bezbranné.