Mestský Detský Parlament
Aj vy posielate každé ráno svoje dieťa do pekla? 

Ak vravíme o šikanovaní, zväčša si predstavíme iba dvoch účastníkov – aktéra a obeť. Podstatnú úlohu tu však zohráva i tretia skupina - prizerajúci. Sú to tí, ktorí  majú vedomie o tom, čo sa deje, sú však z rôznych dôvodov k tomuto ponižujúcemu správaniu voči blížnemu aspoň navonok ľahostajní, čím sa vlastne stávajú pasívnymi spoluúčastníkmi.

Táto mlčanlivá tolerancia sa môže prejaviť i u detí, ktoré si takto vykupujú svoju bezpečnosť, hoci nesúhlasia s danými prejavmi. A potom sú to tí, ktorí jednoducho súhlasia s aktérmi, hoci zatiaľ sa zdráhajú „priložiť ruku k dielu“.

Toto solidárne mlčanie pomáha udržiavať v skupine sociálno-patologickú atmosféru - žalovanie sa trestá.

Amorálny princíp mlčania hrá svoju rolu pri šikanovaní i neskôr, môže mať až podobu rituálnej dedičnosti, známej z praktík organizovaného zločinu. Napr. na vojenčine, kde aktívny, svedomitý vojak, ktorý ohlási takéto asociálne praktiky, nesie pečať tzv. bonzáka.

Súhlasiť so skupinou, nepriečiť sa, takzvane „zapadnúť do kolektívu“, býva vlastnosťou konformných jedincov, s nejasnou vlastnou hierarchiou hodnôt, so slabšie vyvinutou individualitou. Je i vecou sebavedomia, či má človek i v malom detskom vydaní odvahu povedať svoj názor na konanie väčšiny, s ktorou nesúhlasí, či má vybudované jasné princípy morálky, svedomia, aby vedel jasne a striktne rozlíšiť, čo je sociálne správanie, láska k blížnemu, a čo je jej opak, čo je vlčie. V zorientovaní sa v základných ľudských postojoch a hodnotách by mal deťom pomôcť i pedagóg, rodič. Môže vytvoriť s deťmi modelové situácie, hry, v ktorých je ocenená rytierskosť, pomoc mladším, slabším, prehlbovať v nich empatiu, schopnosť súcítenia.